Gabriela Remenárová
Moja cesta k umeniu sa nezačala veľkým rozhodnutím, ale drobnými detskými fascináciami. Na Ľudovej škole umenia som študovala klavír a hudba ma naučila rytmu, vnútornému napätiu a uvoľneniu.
Popritom som maľovala plagáty populárnych spevákov temperami, boli to moje prvé okná do sveta, v ktorom som mohla formovať realitu podľa vlastného vnútorného sveta.
Zlom nastal, keď som v pivnici objavila olejové farby. Hustota pigmentu, vôňa ľanu, pomalé schnutie, cítila som, že tu môžem farby vrstviť. Začala som experimentovať intuitívne. Predávala som prvé obrazy priateľom a kolegom a uvedomila si, že moje plátna dokážu žiť aj mimo môjho súkromného priestoru.
Moment pochybnosti a tiché rozhodnutie pokračovať
Keď som mala približne 20 rokov, kolega architekt mi ponúkol, že moje práce dá ohodnotiť svojej manželke – učila fotografiu na Strednej umeleckej škole v Bratislave. Bola som zvedavá a otvorená. Výsledok? Rezumé: „nemáš talent“. Bola to rana. Na chvíľu som sa zastavila. Prišiel krátky útlm, nie však koniec.
Zistila som, že bez maľovania je môj život prázdny. Ignorovala som teda všetkých „múdrych“, ktorí sa vraj v umení vyznajú a pokračovala som ďalej, pre seba. Ten moment odmietnutia sa stal paradoxne potvrdením. Ak to robím aj bez uznania, je to skutočné.
Učenie mimo akadémie
Neštudovala som klasickú vysokú školu výtvarného umenia. Moja cesta k umeniu formovala zvedavosť, disciplína a online priestor: medzinárodné kurzy, sledovanie tvorby umelcov na YouTube, analytické pozorovanie techník, vrstvenia a práce so svetlom. Postupne som vedela, čo hľadám, nie len „pekný obraz“, ale atmosféru, ktorá prekročí bežný vizuálny záznam.
Štruktúrovanejšie prehĺbenie prišlo počas štúdia majstrovského kurzu: „Ako sa stať skutočným umelcom“, od Oľgy Bazanovej.
Pokračovala som 2–ročným kurzom s certifikátom u umelkyne Adeliny Akbirovej, ( škola ArtLab – názov kurzu „Súčasný umelec“).
Absolvovala som kurz „Abstract painting secrets“ – John Beckley,
a mnoho ďalších od známych umelcov:
- Igor Sakharov,
- Jane French,
- Torsten Wolber,
- Lilia Stepanova,
- Joe Muczka Jr.
Čo ma priťahuje v tvorbe
Umenie je pre mňa spôsob, ako si uctiť tú „tichú mágiu“,votkanú do sveta okolo nás. Moje obrazy sú inšpirované jemnou súhrou svetla, farby a emócií, či už je to jemné rozvinutie pivoniek, zlaté ticho západu slnka alebo ladný pohyb tanečnice. Priťahujú ma námety, ktoré evokujú pocit pokoja a spojenia, pričom spájam realizmus s lyrickou abstrakciou a vytváram diela, ktoré pôsobia nadčasovo a zároveň živé.
Maľujem prevažne olejom na plátna napnuté na drevených rámoch. Pri komplexnejších kompozíciách využívam vrstvenie, zatiaľ čo pri témach, ktoré nesú energiu okamihu, pristupujem k technike Alla Prima. Fascinuje ma hranica, kde realita prechádza do vnútorného prežitku. Nechcem vytvárať ilustráciu emócie, skôr zachytiť jej doznievanie, stopu, ktorú zanecháva. Súčasne ma fascinuje experimentovanie s hudbou.
Hudba je najväčším emocionálnym zážitkom, a preto je pre mňa jedinečné spojenie obrazov a hudby – moment, kedy sa tieto emócie znásobujú a navzájom dopĺňajú, vytvárajúc jeden veľký rozmer.
Moja cesta k umeniu je plná inšpirácie, objavovania a vášne, ktorá sa odráža v každom mojom obraze.
Ocenenia 2025 – prvé oficiálne potvrdenie
Dlho som tvorila „len“ z vnútornej potreby. V roku 2025, v čase mojej pracovnej krízy, som si povedala: je čas vystúpiť z tieňa. Poslala som diela do súťaží a prišli prvé výsledky:
THE 2025 ART COLLECTORS CHOICE AWARDS (Cena výberu zberateľov umenia 2025) CATEGORY IMPRESSIONISM – HUMAN, 4. miesto za obraz „Full Arms Of Flowers“
THE 2025 WORLD ART AWARDS (Svetové ceny za umenie 2025)
CATEGORY IMPRESSIONISM – FIGURE, 6. miesto za obraz – „Argentine Tango“
THE 2025 AMERICAN ART AWARDS (Americké ceny za umenie 2025)
CATEGORY PORTRAIT OF SOMEONE FAMOUS, 5. miesto za obraz – „Quiet Strength – Zuzana Čaputová, Former President of Slovakia“
THE 2025 AMERICAN ART AWARDS (Americké ceny za umenie 2025)
CATEGORY REALISM – FIGURE, 6. miesto za obraz – „Quiet Strength – Zuzana Čaputová, Former President of Slovakia“
Tieto umiestnenia pre mňa neznamenajú „cieľ“. Sú skôr spätným zrkadlom: rozhodnutie pokračovať po kritike bolo správne. A možno aj dôkazom, že „nemáš talent“ bol len momentálny výrok – nie osud.
Veď čo je to vlastne talent? Spoločný prvok vo väčšine filozofických prístupov znie: „Talent nie je len pasívna vlastnosť, ale aktívny proces rozvoja prirodzených dispozícií prostredníctvom cvičenia, vôle a sociálneho kontextu.“
Čo ma naučila moja cesta k umeniu:
Pre vás, ktorí čítate: Možno čakáte na „pravý čas“ začať. Ten neexistuje. Žiadny certifikát vám nenahradí prvý krok. Prvý obraz možno nebude „silný“, ale bez neho nepríde desiaty ani stý, ktorý už nesie tvoje vizuálne DNA.
Ak moje diela vstupujú do niekoho priestoru, želám si, aby nepriniesli len dekoratívnosť, ale spomalenie, otázku alebo vnútorné ticho. Ak sa pri pohľade niečo jemne posunie, splnilo to svoj účel.
Záver
Moja cesta k umeniu je živý proces bez koncovky. Každý obraz je rozhovor medzi tým, čo vonkajší svet ponúka a tým, čo vo mne vibruje. Prvotné odmietnutie ma naučilo nečakať na povolenie. Ocenenia roku 2025 mi dali potvrdenie, ale nie smer – ten stále vychádza zvnútra.
Ak chcete vedieť viac o procese, technikách alebo zdieľať vlastný pohľad, ozvite sa. Umenie žije v dialógu.
Ďakujem, že ste sa stali súčasťou môjho príbehu. Nech aj vaša tvorivá iskra nájde svoj plameň.